Šestnásť rokov vo vedení mesta, štyri volebné obdobia a ambícia pokračovať ďalej. Alexandra Pivková sa opäť uchádza o kreslo primátorky Lučenca. Za jej pôsobením však nezostali iba zrekonštruované budovy, slávnostné otvorenia a fotografie s prestrihnutými páskami. Archívy médií a mestského zastupiteľstva pripomínajú aj celkom inú tvár Lučenca. Problémy so základnými komunálnymi službami, odpadovú krízu, pochybnosti okolo investorov, opakované otázky o mestských zmluvách a napokon aj trestnú vec, ktorá sa dostala až na Generálnu prokuratúru.

ROK 2013: PRIEMYSELNÝ PARK A TAKMER ŠTVRŤ MILIÓNA EUR PREČ

Jeden z prvých veľkých problémov prišiel už v roku 2013. Lučenec musel riešiť vrátenie 235 732 eur z dotácie na Priemyselný park Juh. Kontrola odhalila nezrovnalosti pri použití verejných prostriedkov a mestu pristál na stole účet za takmer štvrť milióna eur.

Treba však povedať, že kontrolované práce pochádzali z rokov 2006 až 2008, teda z obdobia pred nástupom Pivkovej. Pôvodnú chybu nespôsobila jej administratíva. Problém však musela riešiť a priemyselný park sa postupne stal jednou z najdlhšie sa vlečúcich investičných tém mesta.

ROK 2014 AŽ 2020: NESVIETI SA, NEKOSÍ SA A POSLANCI SA PÝTAJÚ

Už v marci 2014 upozorňovali obyvatelia domov na Kolonáde č. 18 a 20 na chýbajúce verejné osvetlenie. Radnica vysvetľovala, že zariadenie sa nachádza na súkromnom pozemku a patrí inému subjektu. Pre obyvateľov však vlastnícke vysvetlenie neznamenalo, že sa ich praktický problém vyriešil.

Vo februári 2018 sa predmetom poslaneckej interpelácie stal audit verejného osvetlenia. V októbri 2019 už poslanci otvárali ďalšie komunálne témy vrátane starostlivosti o zeleň, nebezpečných stromov, dendrologického prieskumu a verejného obstarávania údržby.

Otázky pokračovali aj v roku 2020. Starostlivosť o zeleň sa opäť dostala na rokovací stôl. Tieto záznamy síce samy osebe nedokazujú porušenie zákona, ale potvrdzujú, že kvalita každodenných mestských služieb bola opakovane predmetom kritiky a politickej kontroly.

ROY 2017 AŽ 2020: SPOOL, SVOMA A ZMLUVY, KTORÉ VZBUDZOVALI OTÁZKY

Už v septembri 2017 požadovala poslankyňa Rút Olšiaková sprístupnenie cenníkov a dodatkov medzi mestom, spoločnosťou SPOOL a jej dodávateľmi vrátane firiem SVOMA, Ecofemina a LIPA.

Vedenie mesta vysvetľovalo, že dokumenty poslancom poskytlo a SPOOL mal v tomto obchodnom reťazci maržu 1,6 percenta. V roku 2020 sa osobitnou interpeláciou stala aj zmluva so spoločnosťou SVOMA.

Samotné otázky poslancov nie sú dôkazom nezákonného konania. Ukazujú však, že hospodárenie mestských spoločností a ich dodávateľské vzťahy boli pod drobnohľadom už dávno predtým, než sa niektoré zmluvné rozhodnutia mesta dostali do pozornosti orgánov činných v trestnom konaní.

ROKY 2017 AŽ 2024: PLAVÁREŇ AKO NEKONEČNÝ PRÍBEH

Kým sa Lučenec dočkal svojej novej krytej plavárne, prešli celé roky. V septembri 2017 ešte podľa odpovedí vedenia mesta nebola začatá ani inžinierska činnosť. V roku 2019 sa poslanci na realizáciu projektu pýtali opäť.

Plaváreň sa napokon podarilo postaviť a uviesť do prevádzky. Podľa zverejnených údajov mesta dosiahla zmluvná cena diela vrátane dodatku približne 5,72 milióna eur.

Jej existencia je výsledkom, ktorý nemožno poprieť. Rovnako však nemožno prehliadnuť roky príprav ani legitímnu diskusiu o prioritách mesta, v ktorom obyvatelia súčasne upozorňovali na stav bežnej komunálnej infraštruktúry a neskutočné vysokú cenu investície.

ROK 2023: LUČENEC ZAVALILI SMETI. ĽUDIA HLÁSILI AJ POTKANY!

Práve rok 2023 priniesol jeden z najvýraznejších príkladov toho, ako sa rozhodnutia radnice dokážu premietnuť priamo do života obyvateľov.

Mesto sa rozhodlo šetriť a znížilo frekvenciu vývozu komunálneho odpadu. Pri rodinných domoch sa interval predĺžil z jedného na dva týždne, na sídliskách sa podľa medializovaných informácií zvoz znížil z dvoch vývozov týždenne na jeden. Obyvatelia upozorňovali na preplnené kontajnery, hromadiace sa vrecia s odpadom, zápach a výskyt hlodavcov. Denník Pravda v júni 2023 publikoval reportáž s titulkom o odpadovej kríze, hromadiacich sa smetiach a množiacich sa potkanoch. Ľudia platili rovnaký poplatok, ale dostávali menej častú službu. Nespokojní obyvatelia doručili mestu petíciu s 294 podpismi.

Radnica argumentovala šetrením a podporou separovania odpadu. Hovorkyňa mesta zároveň tvrdila, že výrazné premnoženie hlodavcov neevidujú.

Pre obyvateľov to však bola mimoriadne nepríjemná vizitka vedenia mesta. Šestnásť rokov rozvoja sa na niektorých miestach prejavovalo aj tým, že sa ľudia sťažovali na smeti pred vlastnými domami.

ROKY 2023 AŽ 2024: ZMENA FIRMY A ĎALŠÍ ODPADOVÝ CHAOS

Po spoločnosti MEPOS nastúpil v auguste 2023 nový dodávateľ, KOSIT WEST. Ani tým sa však odpadová kapitola neskončila.

Od januára 2024 nefungoval zberný dvor podľa pôvodne očakávaného modelu. Mesto obviňovalo dodávateľa z neplnenia zmluvných povinností, KOSIT poukazoval aj na problémy súvisiace s povoľovacím procesom.

V júni 2024 vznikla ďalšia občianska petícia, ktorá kritizovala pokles kvality služieb a požadovala urýchlené riešenie situácie. Organizátori uvádzali, že niektoré domácnosti čakali na odvoz odpadu aj celé týždne.

Mestské zastupiteľstvo napokon rozhodlo, že Lučenec prevezme zvoz zmesového odpadu do vlastnej réžie. Pôvodne sa tak malo stať v novembri.

Lenže KOSIT oznámil, že končí už 31. júla. Radnica sa ocitla v krízovom režime a musela narýchlo zabezpečovať techniku, pracovníkov a organizáciu celej služby.

Od 1. augusta 2024 začalo odpad zvážať samotné mesto.

Dodávateľ a radnica sa môžu sporiť o mieru zavinenia, ale výsledok bol nespochybniteľný. Model odpadového hospodárstva, ktorý mesto zaviedlo, sa po necelom roku skončil a bolo potrebné ho zásadne zmeniť.

ROK 2024: INVESTOR SO ŠTYRMI ZAMESTNANCAMI A VÍZIOU ŠTYRISTO PRACOVNÝCH MIEST

Ďalší príbeh, ktorý by pokojne zapadol do politickej satiry, otvorila vo februári 2024 verejnoprávna televízia.

Lučenec pripravoval príchod investora, ktorý chcel vyrábať montované drevodomy a deklaroval vytvorenie približne 400 pracovných miest. Firma Domy IQ však v čase medializácie zamestnávala iba štyroch ľudí.

Kritici upozorňovali na jej ekonomické ukazovatele a spochybňovali reálnosť veľkolepého zámeru. Investor svoju finančnú situáciu vysvetľoval investičnou fázou a tvrdil, že plán dokáže naplniť. Radnica spoluprácu obhajovala.

V októbri 2026 mesto predstavilo začiatok výstavby iného projektu spoločnosti EV-GP. Ten má podľa aktuálneho plánu priniesť približne 30 pracovných miest, pričom spustenie výroby sa očakáva až v decembri 2028.

Ide o odlišného investora, ktorého nemožno zamieňať s kauzou drevodomov. Výsledky tohto nového projektu bude preto možné hodnotiť až po jeho realizácii.

ROKY 2024 AŽ 2026: TRESTNÁ VEC, KTORÁ SA DOSTALA AŽ NA GENERÁLNU PROKURATÚRU

Dňa 29. januára 2024 bolo podané trestné oznámenie týkajúce sa zmluvných rozhodnutí mesta. Vo februári 2025 dozorujúci prokurátor nariadil začatie trestného stíhania a v roku 2026 polícia voči Alexandre Pivkovej vzniesla obvinenie.

Medializované podozrenia sa týkali dodatkov k odpadovej zmluve so spoločnosťou SPOOL, ktoré mala podľa pôvodného obvinenia podpisovať bez potrebného súhlasu mestského zastupiteľstva. Súčasťou veci bol aj nákup zberných nádob za takmer 75-tisíc eur a nájom priestorov mestského úradu s uvádzanou hodnotou približne 277-tisíc eur.

Pivková pochybenia odmietla a proti obvineniu sa bránila.

Dňa 23. septembra 2026 prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera postupom podľa § 363 Trestného poriadku zrušil rozhodnutie okresného prokurátora aj samotné uznesenie o vznesení obvinenia. Avšak, to neznamená, že Alexandra Pivková je nevinná.

Pretože vyšetrovateľovi zároveň uložil, aby o veci znova konal a rozhodol. K 19. októbru 2026 teda Pivková v tejto veci nie je obvinená a neexistuje ani právoplatný rozsudok, ktorý by potvrdzoval jej vinu. Zrušenie obvinenia však ako píšem, zároveň nepredstavuje konečné súdne rozhodnutie o celej veci.

SEPTEMBER 2026: TUHÁRSKE NÁMESTIE ZA MILIÓN A ĎALŠIA TRESTNÁ VEC

Akoby jedna trestná kauza nestačila. V septembri 2026 som informoval o ďalšom trestnom stíhaní, tentoraz v súvislosti s rekonštrukciou Tuhárskeho námestia za približne 1,09 milióna eur bez DPH. Poslanci mali schváliť samotný investičný zámer, nie však všetky následné realizačné kroky. Problematická mala byť aj zmluva, ktorá podľa dostupných informácií neobsahovala dostatočné sankčné mechanizmy na ochranu mesta. Podľa zdrojov malo nové obvinenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa smerovať aj k Alexandre Pivkovej. Ide o samostatnú trestnú vec, ktorá nesúvisí s predchádzajúcou kauzou SPOOL.

2026: KEĎ SI PRIMÁTORKA OBLIEKLA FARBY MESTA DO VLASTNEJ KAMPANE

Pivková vzbudila pozornosť aj svojou predvolebnou prezentáciou. Vo vlastnej kampani totiž použila farebnú identitu z oficiálneho dizajn manuálu Lučenca, čím sa vizuálne priblížila komunikácii samotnej samosprávy. Nejde pritom iba o estetiku. Vo volebnom marketingu je známy psychologický efekt asociácie, keď opakované používanie rovnakej farebnosti vytvára v podvedomí voliča spojenie medzi značkou mesta a konkrétnym kandidátom. Verejná identita samosprávy sa tak môže stať nenápadnou výhodou úradujúcej primátorky. Samotná podobnosť farieb ešte nedokazuje porušenie zákona, vyvoláva však zásadný problém politickej etiky. Mesto predsa nepatrí primátorke a jeho identita nemá slúžiť ako marketingové predĺženie jej osobnej kampane.

2013 AŽ 2026: OBNOVA ZA MILIÓNY, SÚKROMNÍK DOSTAL SYNAGÓGU SPÄŤ ZA JEDNO EURO!

Tento príbeh patrí medzi najväčšie paradoxy Pivkovej éry. V roku 2013 mesto odkúpilo chátrajúcu synagógu od súkromnej spoločnosti KOBRA za symbolické jedno euro. Následne získalo takmer 2,4 milióna eur z eurofondov a historickú pamiatku zrekonštruovalo. Lenže súčasťou pôvodnej dohody bola aj mimoriadne zaujímavá podmienka. Súkromná spoločnosť mala právo po desiatich rokoch od kolaudácie odkúpiť zhodnotenú nehnuteľnosť späť. Opäť za jedno euro.

V roku 2026 sa tento scenár naplnil. Ministerstvo kultúry nevyužilo zákonné predkupné právo a zrekonštruovaná synagóga prešla späť spoločnosti KOBRA. Verejnosť tak financovala obnovu pamiatky, ktorá napokon skončila v súkromných rukách. A absurdnosť pokračovala. Mesto následne priznalo, že nový vlastník mu neumožnil pokračovať v doterajšom využívaní priestorov, a muselo presúvať naplánované kultúrne podujatia. Vlastník argumentoval chýbajúcimi revíziami.

Výsledok je však pozoruhodný. Súkromník má zrekonštruovanú synagógu a mesto, ktoré zabezpečilo jej miliónovú obnovu, dnes musí rokovať o tom, aby ju vôbec mohlo používať.

16 ROKOV KÁUZ A ĎALŠIE SĽUBY

Pred ďalšími komunálnymi voľbami preto patrí do verejnej diskusie nielen to, čo Alexandra Pivková sľubuje do budúcnosti, ale predovšetkým to, čo po šestnástich rokoch jej vedenia obyvatelia skutočne dostali. Pretože bilbord znesie všetko. Mestský rozpočet a každodenný život obyvateľov už podstatne menej.

INFOGRAFIKA