Stačí sa pozrieť na krajnice ciest. Prach, jemné nečistoty, zvyšky z vozovky či usadeniny z dopravy sú bežnou súčasťou mestského prostredia. Pri otvorených oknách sa práve tento vzduch dostáva priamo do interiéru vozidla – spolu s peľom, pachmi a výfukovými splodinami z okolitých áut.

Takto vyzerá krajnica hlavnej cesty Masarykovej ulice (hlavná) v Lučenci
Najmä v hustej premávke alebo za staršími vozidlami s nefunkčnými či odstránenými filtrami pevných častíc (DPF) nejde iba o otázku komfortu, ale aj kvality vzduchu, ktorý posádka dýcha.
Klimatizácia pritom neslúži len na ochladenie kabíny. Moderné vozidlá využívajú kabínové filtre, často aj uhlíkové, ktoré zachytávajú časť prachu, peľov a ďalších nečistôt. Klimatizácia zároveň odvlhčuje vzduch, pomáha proti roseniu okien a počas horúčav znižuje únavu vodiča.
Ak sa systém neudržiava, môže byť zdrojom zápachu a hygienických problémov. Nevhodne nastavený studený prúd vzduchu smerujúci priamo na telo môže spôsobovať diskomfort a klimatizácia má aj určitý energetický dopad.
Otvorené okná však majú svoje vlastné mínusy. Okrem prievanu a hluku znamenajú priame vystavenie posádky prachu, peľu a splodinám z dopravy.
Debata preto zrejme nestojí medzi „zdravým otvoreným oknom“ a „nezdravou klimatizáciou“. Skôr ide o otázku správneho používania a údržby. Pretože zatiaľ čo sa mnohí obávajú klimatizácie, nad tým, čo pri jazde cez otvorené okná skutočne dýchajú, sa zamýšľa len málokto.