Od lovcov tém k ilustrátorom policajných statusov: Kam sa stratilo televízne spravodajstvo?

KOMENTÁR | Kam sa stratilo televízne spravodajstvo? | Pamätám si časy, keď som ešte robil v JOJke. Mal som jasné ciele. Najprv som sa snažil o to, aby čo najviac mojich reportáží bolo odvysielaných v Novinách ako prvá. Neskôr som chcel viac – aby mi počas jedných Novín odvysielali dve, pokojne aj tri reportáže.

Dieťa na fotke sa ešte nikdy v živote nesprchovalo. Reportáž sa týkala pomoci rodine.

Ani to mi však po čase nestačilo. Skutočné zadosťučinenie prišlo až vtedy, keď boli moje reportáže na druhý deň citované v celoštátnych denníkoch a regionálne portály vo veľkom linkovali môj šot.

Hovorím o poctivej terénnej práci. Boli to reportáže, ktoré vznikali veľakrát doslova "na konci sveta". Neboli to témy "odkukané" z už publikovaného článku; práve naopak, ja som bol ten, kto tú tému musel prácne nájsť, overiť a spracovať priamo v teréne.

Prekvapilo ma len málo vecí. Nájsť tému, nakrútiť si ju, nájsť respondentov a urobiť s nimi rozhovor, napísať a postrihať reportáž do finálnej doby som zvládal aj sám. A ešte dodať materiál aj pre RTL.

Nájdené mačiatko a záchrankyňa.

Prečo to spomínam? Po dlhých rokoch som si zo zvedavosti opäť pozrel časť KRIMI a večerných Novín. A priznám sa, žáner, ktorý som tam videl, neviem ani presne definovať. Najviac sa to podobalo na pokus vytvoriť akési ilustračné video k policajnej zvodke.

Spomenul som si, ako sme sa kedysi museli k informáciám od polície doslova dobíjať. Dnes? Dnes Polícia SR sama a proaktívne informuje na sociálnych sieťach. Pridáva fotky, videá, podrobné informácie. Do večera majú tieto príspevky státisícové, neraz miliónové dosahy. A potom, o siedmej večer, v KRIMI a Novinách vidíte presne to isté. To, čo už dávno viete a čo ste už dávno videli.

Takto vznikala prvá slovenská reportáž, ktorá bola vyrobená kompletne iPhonom a odvysielaná vo večernom spravodajstve. Išlo o reportáž z odhalenia sochy Stevea Jobsa v Budapešti. Nápad vyrobiť všetko iPhonom vznikol až na mieste.

Je to fascinujúce. Zmenil sa fotografický biznis, zmenil sa ten hudobný. Print prešiel zásadnou transformáciou, reklama tiež. Sociálne siete nás nútia meniť stratégiu a podávať obsah inak v podstate každý polrok. Zdá sa, že jediné, čo sa meniť nemusí, je televízne spravodajstvo.

Odhalenie utajovaného stretnutia Kotlebovcov vo Fiľakove. Na mieste bola aj Slovenská informačná služba, ktorá si nás všímala podstatne viac, ako Kotlebovcov. Prišli na starodávnom bavoráku.

A čísla to krásne odzrkadľujú, aj keď veľmi paradoxne.

Televízie síce každým rokom zvyšujú cenu reklamy, no platy a honoráre v spravodajstve reálne klesli. Dnes sa produkčný háda so štábom v regióne, či zaplatiť polku-šotu alebo celý. Strihač spravodajskej televízie ťahá osemnásťhodinové služby, aby vyžil, a medzi smenami prespáva na Slovnafte v aute.

Kam to vedie, alebo, kde to dospelo? Denníky dnes s chuťou citujú Refresher než extrémne nákladnú spravodajskú, alebo plnoformátovú televíziu. Televíziu, ktorá síce operuje s obrovským rozpočtom, no platí svojim ľuďom mizerne a výsledkom je obsah, ktorý by hocikedy zahanbil aj priemerný youtubový kanál z Maďarska.